Jana Marcinová

Ahojte, volám sa Jana a ak by ste sa na mňa niekoho spýtali, zrejme by hovoril o tichom, utiahnutom dievčati s čiernymi vlasmi, hnedými očami a vážnym výrazom v tvári. Možno by ma tak zhodnotil preto, lebo nemám potrebu zúčastňovať sa každého rozhovoru, dvíhať ruku zakaždým, keď profesor položí otázku -aj napriek tomu, že tuším odpoveď.
Pravdupovediac, s dotyčnou osobou by som súhlasila, no len z časti. Ak by ste tú istú otázku položili niekomu z úzkeho okruhu mojich priateľov či rodiny, zrejme by ste sa dočkali inej odpovede. Tých pár ľudí, ktorí ma naozaj poznajú totiž vedia, že aj napriek introvertnej a samotárskej povahe sa stanem pre človeka po nadobudnutí dôvery otvorenejšou. Vedia ja to, že som realistka, ktorá pristupuje ku veciam s veľkou dávkou optimizmu, že občas mám absolútne bláznivé nápady a moje sny, v ktorých trávim takmer toľko času ako v realite nemajú hraníc, no napriek tomu sa snažím stáť nohami pevne na zemi.
Nemám ohraničený obľúbený žáner kníh, v dnešnom hektickom svete, kde dominuje predovšetkým stres, rýchly spôsob života a elektronika, sú už skôr vzácnosťou ľudia, ktorí si nájdu na knihu čas a dokážu sa skutočne vžiť do čítaného príbehu. A práve toto je jeden z dôvodov, prečo milujem knihy. 

Neviem, či by som to nazvala priamo "útek od reality", ale však keby aj, niečo na tom pravdy určite bude. Ja osobne sa viem do príbehu veľmi vžiť, niekedy mám pocit, akoby som bola jeho priamou súčasťou (čo mávam potom problém pri čítaní detektívky alebo psychotrilleru, keď sa následne bojím vyjsť z dverí čo i len na chodbu v byte ) . Ďalšia skutočnosť, pre ktorú tak milujem knihy, je tá pohoda, ktorú si viem vytvoriť, či už je za oknom vietor, búrka, zima alebo leto. Ku knižnej pohode u mňa patrí aj šálka kávy alebo dobrého čaju, a v tejto kombinácii je pre mňa kniha zárukou dobrého relaxu.
Vzdelanie je pre mňa to najdôležitejšie. Práve vzdelanie je jediná vec, ktorú nám nikto nikdy nevezme. Medzi moje záľuby môžem zaradiť aj učenie, ktoré ma veľmi baví a napĺňa už od detstva. Myslím si, že som úplne obyčajný človek, avšak tak, ako každý z nás, aj ja mám svoje kladné i záporné stránky - na tých pozitívnych sa snažím dennodenne pracovať a tie negatívne zas odstrániť.